Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zákon č. 576/2004 Z.z.v § 2 ods. 5 definuje v právnom poriadku Slovenskej republiky konzíliumako odborný vedecký lekársky termín, ktorým označujeme poradu, konzultáciu lekárov rôznych špecializácií. V zásade v bežnom postupe pacient nemá právny nárok na posúdenie svojho zdravotného stavu kolégiom, je to na zvážení lekára. A contrario, pacient nie je povinný súhlasiť s posúdením kolégia. Lekár postupuje v zmysle svojho najlepšieho svedomia, ako mu to stanovuje etický kódex. Pôvodne bol tento fakt definovaný v rámci zákona č. 219/ 2002 Z. z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde prílohou bol etický kódex lekárov a zubných lekárov.
V súčasnosti je to príloha č. 4 k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Etický kódex zdravotníckeho pracovníka v časti „Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi“ stanovuje:
(3)Zdravotnícki pracovníci sú povinní požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka o konzílium vždy, keď si to vyžadujú okolnosti a pacient s tým súhlasí. Majú právo navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.
Právna úprava pozná i zákonnú povinnosť takéhoto postupu. Priamo v § 43 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa stanovuje povinnosť konzília v rámci momentu určenia smrti. Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium. Účelom prehliadky mŕtveho tela je potvrdiť úmrtie a stanoviť čas a príčinu smrti. Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu. Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium. Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej samá odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné. Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.Právnu úpravu dopĺňa odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR č.28610/2006. Aby sa vylúčila možnosť chyby, vždy sa na ňom zúčastňuje konzílium lekárov rôznych špecializácií; ich rozhodnutie musí byť jednomyseľné. Ak ide o pacienta, ktorý je potenciálnym darcom orgánov, členovia tohto konzília nesmú byť členmi tímov, ktoré následne vykonajú odber alebo transplantáciu orgánov.
Pre doplnenie - § 20 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti upravuje odborné konzílium posudkových lekárov, ktoré tvoria traja posudkoví lekári úradov. Dôležité je potom vnímanie právnej zodpovednosti, ktoré môže nastúpiť v prípade nesprávneho postupu a poškodenia pacienta. Ide tu v podstate o horizontálne usporiadanie zodpovednosti jeho jednotlivých členov. Dominantné postavenie v tíme konzília má ošetrujúci lekár. Zodpovedá za koordináciu, teda za prizvanie či neprizvanie špecialistov a za naordinovanie liečby pacientovi. Za výsledok konziliárneho vyšetrenia zodpovedá vždy príslušný konziliár. O tom, či sa bude alebo nebude riadiť závermi a odporúčaniami konziliára, rozhoduje ošetrujúci lekár. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.
Najčastejšie v praxi slovenských súdov a iste i v Českej republike sú rozsudky týkajúce sa konzílií posudkových lekárov, predovšetkým v súvislosti s odmietnutím vhodného zamestnania. Rozsudok NS SR 9Sžso/24/2010: v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom bol taký posudok, je však súd oprávnený skúmať aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý, a teda, či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu.
Rovnako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/165/2016 a Krajského súdu v Trenčíne 11S/154/2016: súd má za preukázané, že príslušná posudková lekárka pobočky, ako aj posudkoví lekári odborného konzília v posudzovanej veci dostatočne posúdili možnosť zaradenia žalobcu do vhodného zamestnania vzhľadom na jeho zdravotný stav, podané posudky sú komplexné a vzájomne si neodporujú. V konaní tak nebolo preukázané také poškodenie zdravia žalobcu, ktoré by odôvodňovalo jeho odmietnutie ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, a žalobca mal pôvodne sám záujem pracovať na fyzicky náročnej pracovnej pozícii.
Často pacienti prirodzene žiadajú aj posúdenie svojej diagnózy iným lekárom, čo je pochopiteľné. Rovnako má pacient právo na odmietnutie posúdenia a rady svojho ošetrujúceho lekára. Právo pacienta na konzultáciu s iným lekárom vnímame absolútne, ak ošetrujúci lekár napriek žiadosti pacienta odmietne poskytnúť iný názor. Pacient by nemal byť len pasívnym prijímateľom zdravotnej starostlivosti, ale mal by zastávať aktívnu úlohu v procese zdravotnej starostlivosti. Čo do počtu sú na prvom mieste otázky ohľadne konkrétneho problému, nasledujú otázky o konkrétnej liečbe a lekárskom postupe. Máme za to, že právo na názor iného lekára by malo byť zakotvené i v Charte práv pacientov. Takáto právna úprava je však málo a len čiastočne efektívna, ak nie je v praxi doplnená vôľou lekárov a ich spoluprácou.
Slovenské zdravotné poisťovne uhradia duplicitné vyšetrenie u rovnakého odborníka len v prípade, že oň požiada a odborne to odôvodní ošetrujúci lekár, ktorý vypíše výmenný lístok. Inak to lekár robí vo svojom voľnom čase a poisťovňa to neprepláca. Argument, že „pacient žiada o kontrolné vyšetrenie“, by v poisťovni neobstál. Často to vedie k indikovaniu zbytočného či duplicitného vyšetrenia. Práve tomuto by mal zabrániť systém elektronického zdravotníctva. Iná je situácia v Českej republike, kde inštitút tzv. second opinion uzákonili už v roku 2012. Z dikcie zákona č. 48/1997 Sb. má každý poistenec nárok na výber nového lekára, ktorý má uzavretú zmluvu s jeho poisťovňou, a to v intervale raz za 3 mesiace.Existuje i on-line projekt Diagnose.me . Doteraz fungoval len v anglickej, ruskej a španielskej verzii, od r. 2014 už aj v slovenčine. Vďaka projektu môžete cez internet konzultovať výsledky svojho röntgenologického vyšetrenia, magnetickej rezonancie alebo CT so stovkou odborníkov z celého sveta. Podobne pracuje i portál klik-klinik.com. Rovnako i projekt „Druhý názor lekára“ fungujúci od r. 2016, ktorý umožňuje pacientovi za poplatok získať vyjadrenie aj iného odborníka k svojej diagnóze či o možnostiach jej liečby.
Záver
Zdravotná starostlivosť je poskytovaná i formou rozhodnutia tímového orgánu, akým je konzílium. Z právneho hľadiska je tu dôležité presne regulovať deľbu právnej zodpovednosti takéhoto kolektívneho orgánu. V rovnakej miere i pri poskytovaní tzv. second opinionvidíme problém v definovaní a nesení zodpovednosti, hlavne teda pokiaľ ide napr. o mobilné aplikácie a digitálne poradenstvo v diagnostike. Ľudia majú tendenciu im veriť a je to tiež i obrovský biznis.
Použité zdroje:
KOROMHÁZ, P.: Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo svetle predloženej novely občianskeho zákonníka. In: Zborník zo IV. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie Banskobystrické zámocké dni práva, Banská Bystrica:
Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici, 2019. s. 31 – 43. ISBN 978-80-557-1555-1.
KOVÁČ, P.: Zodpovednosť lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. In Via practica,
2005, roč. 2 (5): s. 272 – 274. ISSN 1336-4790.
MASTILIAKOVÁ, D.: Posuzování stavu zdraví a ošetřovatelská diagnostika. 1. vyd. Praha:
Grada Publishing, 2014. 192 s. ISBN 978-80-247-5376-8.
PAYNE, V.L.- SINGH, H.- MEYER, A.N.- LEVY. L.- HARRISON. D.- GRABER, M.L. Patient-initiated second opinions: systematic review of characteristics and impact on diagnosis, treatment, and satisfaction. Mayo Clin Proc. 2014;89:687–96.
ŠEVCOVÁ, K.: Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár, Žilina: Eurokódex, 2019, 180 s., ISBN 978-80-8155-088-1.
Diskuze k článku ()