1. Úvod
Súčasný kontinentálny právny systém sa stal otvorenejším voči novým javom prichádzajúcim spoza jeho hraníc. Konflikty právnych kultúr sa stali bežným v právnom prostredí, ktoré je konfrontované globalizáciou, právnym pluralizmom a technologickým pokrokom. Tradičné pozitivistické myslenie nadraďujúce písané právo v podobe normatívnych právnych aktov sa postupne dostáva do úzadia.
V právnych poriadkoch európskych štátoch je vidieť návrat k tradičným hodnotám v podobe právnych princípov a morálnych zásad. Precedensy si taktiež našli cestu do tradicionalistického poňatia súdnej moci a začínajú sa častejšie objavovať nielen na úrovni európskeho práva, ale i v čiastkových poriadkoch jednotlivých štátov. Duch pozitivizmu však naďalej neopúšťa európsku právnu kultúru a má vplyv i na vzdelávanie budúcich právnikov.
Silná pozitivistická tradícia zotrváva i v právnickom vzdelávaní na území Slovenskej republiky. Návrat k tradičným hodnotám bol odsunutý na vedľajšiu koľaj a prezentujú sa postupy zamerané na čisté pozitivistické uchytenie právnického vzdelávania, kde majú predmety ako právna teória, právna filozofia a právne dejiny len podružnú úlohu. „Nebezpečenstvo spočíva v najrôznejších realizovaných alebo iba navrhovaných reformách právnického štúdia. Tie podľa niektorých svojich hlásateľov a presadzovateľov majú vyústiť v stav, kedy sa budú ďaleko viac než doposiaľ akcentovať obory platného práva na úkor oborov teoretických a historických. Tieto reformy môžu vo svojich dôsledkoch viesť k ‚víťazstvu formy nad obsahom‘ a právnické štúdium dokonca zmeniť v akýsi učebný obor s vysokoškolským diplomom.“[1]
Dôraz sa kladie na pochopenie obsahu právnej normy, nehľadí sa na jej účel, výklad či právne princípy na ňu naviazané. Môžeme povedať, že súčasné právnické vzdelávanie na území SR prechádza významným reformačným obdobím. Vychovať schopného právnika, ktorý pozná právny poriadok, dokáže zaujať správny postoj k riešenej kauze a pritom dbať na etické princípy a morálne zásady, sa zdá byť nesplniteľnou úlohou.
Treba však vidieť i pozitíva v novom prístupe ku vzdelávaniu. Široký výber zaujímavých predmetov často s praktickým charakterom, poskytujú študentom nebývalé možnosti ako absorbovať nové vedomosti a poznatky o práve. Najväčšej obľube medzi študentmi sa tešia predmety z radu právnych kliník, odborných stáží, simulovaných sporov a ďalších inovatívnych predmetov.
Na právnickej fakulte UK v Bratislave majú zaujímavé možnosti výberu predmetov i študenti na katedre teórie práva a sociálnych vied. Napriek teoretickému zameraniu predmetu sme sa pokúsili vybočiť zo zažitých tradícií a poskytujeme študentov rôzne alternatívy výučby právnej teórie a filozofie. Zameriame sa na štyri spôsoby výučby, ktoré predstavujú „križovatku“ z ktorej sa môžeme vydať štyrmi rozličnými cestami poskytovania vzdelávania. Budeme ich označovať ako cesty:
- klinická,
- rétorická,
- umelecká,
- kombinovaná.
Každá cesta bude predstavovať jeden predmet, na ktorého výučbe sa podieľame. Skúsime ho v stručnosti popísať a zaradiť ho medzi možnosti poskytovania vzdelania v súčasnom edukačnom vysokoškolskom systéme. Jednotlivé predmety poukazujú na možné spôsoby ako propagovať teóriu práva medzi študentmi, praktizujúcimi právnikmi i v teoretickej obci. Nesiahame pritom na podstatu samotnej teórie, ale pokúšame sa inovovať spôsoby jej výučby.
2. Cesta klinická
Klinické predmety zažívajú v posledných rokoch ohromný boom. Rozličné druhy klinických predmetov sa stávajú bežnou súčasťou vyučovacích procesov na vysokých školách. V tomto trende nezaostávajú ani právnické fakulty na Slovensku a v Čechách. „Právna klinika je zážitkovým učením alebo učením založeným na praktickej skúsenosti. V priebehu vzdelávacieho procesu sú študenti konfrontovaní so skutočnými životnými situáciami, napríklad prostredníctvom interakcie s klientmi, riešia právne problémy a sú kriticky hodnotení svojimi kolegami a supervízormi. Študenti hrajú pri klinickom právnom vzdelávaní aktívnu úlohu a učia sa, ako právo funguje v reálnych životných situáciách.“[2]
V USA a vo Veľkej Británii sa klinická výučba úspešne aplikuje ako zažitý a osvedčený spôsob výučby práva, ktorý slávi nemalé úspechy. R. Lewis za hlavné výhody klinického vzdelávania pokladá:
- Učenie prostredníctvom skúseností – študenti sú oveľa aktívnejšími účastníkmi vyučovacieho procesu. Študenti aktívne aplikujú získané vedomosti. Klinické vzdelávanie poskytuje príležitosť vyniknúť vedomostiam pri ich aplikácii, ale posúva sa ešte ďalej a vyzýva k reflexii a sebakontrole,
- Získavanie potrebných zručností – študenti prostredníctvom klinických predmetov postupne získavajú potrebné zručnosti – komunikačné, vyhľadávacie, poradenské, kladenia otázok, navrhovanie, vyjednávacie, riešenie problémov, medziľudské a organizačné,
- Motivácia študentov a ich zdokonaľovanie – študenti sú motivovaní získavaním nových poznatkov. Nesú zodpovednosť za svoje konanie a sú si toho i patrične vedomí,
- Profesijná etika a zodpovednosť – ich spávanie musí byť v súlade s etickými a morálnymi hodnotami,
- Napojenie sa na miestnu komunitu – právnické vzdelanie sa približuje i bežným občanom, ktorí sa môžu stať súčasťou pedagogického procesu.[3]
Klinickým predmetom, na ktorého zastrešovaní sa podieľame, je Právna klinika pre komunity (väznice). Študenti v rámci daného predmetu vyučujú skupinu väzňov (cca 15 väzenkýň) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová. Je to ženská väznica. Každý študent sa výjazdu zúčastní 2-3 razy podľa počtu prihlásených študentov. Prvý výjazd prebieha pod dozorom vyučujúceho, ktorý však do priebehu výučby nezasahuje.
Výučbový proces tvorí 8, resp. 9 vyučovacích hodín v trvaní 90 minút. Cvičenie je vedené vždy dvojicou študentov, ktorí si pripravia vopred dohodnutú tému z oblasti práva: základné právne pojmy, rodinné právo, pracovné právo, základy podnikania a pod. (nevenujú sa témam z oblasti trestného práva). Pri realizácii danej formy výučby je dôležitá komunikácia s predmetným ústavom, kedy je nutné vopred dohodnúť presný harmonogram stretnutí, čas a pevné dátumy. Študenti sú povinný dané pokyny rešpektovať, ako i pokyny prítomného väzenského personálu pri pobyte v areály väzenského zariadenia.
Študenti práva v rámci tohto predmetu (známeho tiež pod názvom Street Law) vykonávajú prax tým, že interaktívnou formou učia o práve (základy práva a právne povedomie) vybrané cieľové skupiny – komunity (skupina väzňov v nápravnom zariadení). Pod vedením pedagógov prebieha odborná a metodická príprava študentov na výučbu. Študenti práva sa okrem stanovenia vyučovanej matérie oboznamujú aj s interaktívnymi spôsobmi učenia o práve.
Na základe skúsenosti a ohlasov od študentov môžeme vymedziť body, ktoré charakterizujú daný predmet:
a) Učenie iných – ako najefektívnejšia forma výučby podľa viacerých svetových výskumov v oblasti vzdelávania.
b) Atraktívne prostredie – výučba prebieha priamo v priestoroch väzenského zariadenia určeného pre výkon trestu odňatia slobody.
c) Častá improvizácia – väzni majú mnoho otázok týkajúcich sa prednášanej témy.
d) Dôsledná príprava – študenti nemajú k dispozícii žiadne technické pomôcky a musia si vystačiť len s vlastnými vedomosťami alebo pripravenými podkladmi.
e) Cenná skúsenosť – výučba prebieha najmä formou dialógu, kedy sa i študenti dozvedia zaujímavé informácie od väzenkýň.
3. Cesta argumentačná
V každom z právnických povolaní dochádza k spoločenskej interakcii s klientmi, stranami konania, štátnymi orgánmi, svedkami a mnohými ďalšími. Jednou z devíz dobrého právnika v akomkoľvek povolaní je schopnosť komunikácie a argumentácie. Ne overenie znalostí študentov preto nepostačuje len ich písomné vyjadrenie, no musia sa prezentovať i ústne. Ideálne je postaviť ich do konfliktnej situácie, v ktorej budú nútený uplatniť svoje vedomosti prostredníctvom argumentácie. K tomuto nám slúži predmet Eristika na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Cieľom predmetu je poskytnúť študentovi teoretické vedomosti a praktické zručnosti v umení argumentácie formou precvičovania v existujúcich modeloch vedenia debaty.
Z rozličných modelov debatovanie sme sa rozhodli zvoliť britský model parlamentnej debaty. „Do britského parlamentného debatovania sa zapája až osem rečníkov, ktorí sú rozdelení na ‚vládu‘ a ‚opozíciu‘. Vláda aj opozícia pozostávajú z dvoch samostatných tímov – z prvej a druhej vlády a z prvej a druhej opozície.“[4] Výber daného modelu bol prispôsobený forme vedenia seminárneho cvičenia a jeho dĺžke, ktorú predstavujú dve vyučovacie hodiny (80 minút). Počas daného času sa stihnú vystriedať všetky argumentujúce strany a prednesú nám svoje argumenty za alebo proti danému návrhu. Pre študentov sú najobľúbenejšie kontroverzné témy ako: „táto vláda by uzákonila možnosť eutanázie“; „táto vláda by povolila marihuanu na lekárske účely“; „táto vláda by spoplatnila vysoké školstvo“ a pod. Následne je otvorená diskusia pre všetkých zúčastnených a na záver sú jednotlivé dvojice ohodnotené príslušným počtom bodov.
Hlavným účelom Eristiky je poskytnúť študentom nasledujúce danosti:
a) Zoznámenie sa so zákonmi, literatúrou – pri príprave na seminárne cvičenia sa musia študenti oboznámiť s danou témou, zákonmi i judikatúrou.
b) Umenie argumentovať – hlavným účelom predmetu je naučiť študentov správne argumentovať s využitím rôznych argumentačných metód.
c) Schopnosť reagovať – študent si dokáže pripraviť argumenty a protiargumenty k predkladanému návrhu zákona, no nevie aké argumenty si pripraví opozičná strana.
d) Slovná konfrontácia – každý študent vystúpi počas semestra štyri krát, vždy v inej pozícii a je nútení využiť (a postupne i zlepšovať) vlastné rétorické schopnosti.
e) Vyvodenie záverov – okrem reagovania na priebeh debaty je potrebné vyvodzovať i závery týkajúce sa danej problematiky obsiahnutej v predkladanom návrhu zákona.
4. Cesta umelecká
Táto cesta čerpá z tradície zastúpenou hnutím Law and literature, neskôr Law and movie, v ktorých sa spája právo s umením. Tieto koncepcie sme pretransformovali na súčasné pomery, možnosti študentov a vyučujúcich. Za najvhodnejší umelecký produkt sme zvolili filmové diela, ktorých zhliadnutie je časovo nenáročné, možno v nich objaviť množstvo právnických tém a pre študentov je nenáročné ich zadováženie (prípadne im ich poskytujeme na originálnych DVD nosičoch). Predmet zastupujúci túto cestu sme nazvali Právo vo filmovom umení.
Z rozmanitých foriem umenia, ktoré sa nám ponúkali sme sa rozhodli vybrať si umenie filmové ako najrýchlejšie rozvíjajúcu sa formu umenia v súčasnom technologickom svete. Pre študentov je tento spôsob výučby atraktívny, o čom svedčí i obrovský záujem z ich strany. Študent si na začiatku zvolí tému (napr. spory o maloletých) a potom si môže zvoliť film venujúci sa danej téme (napr. Evelyn; Kramer vs. Kramer). Následne vypracuje PPT prezentáciu, ktorú prezentuje na seminárnom cvičení.
Cieľom tohto predmetu je naučiť študentov hľadať právne pojmy, právne vzťahy, právne subjekty vo filmových dielach, ktoré sa pokúsia následne komparovať do kontinentálneho systému práva (najmä je dôležité porovnanie so slovenským právnych poriadkov, a to v prípade zahraničnej filmovej produkcie). Pri prezentácii zistených výsledkov budú okrem teoretických vedomostí využívať i vlastné rétorické schopnosti pri prednese, pri tvorbe ppt prezentácie si zlepšia technické schopnosti a pri následnej diskusii argumentačné schopnosti
Hlavnými devízami predmetu Právo vo filmovom umení sú:
a) Spojenie práva s umením – študent je nútení zhliadnuť pridelené filmové dielo, ktoré je dôsledne vybrané – spĺňa tematické i obsahové kvality.
b) Hľadanie právnych problémov – pri sledovaní filmu sa musí študent sústrediť na obsahovú stránku a hľadať v deji informácie o stanovenej právnej téme.
c) Komparácia právnych systémov – väčšina filmových diel je americkej alebo inej zahraničnej produkcie. Z tohto dôvodu je nutné komparovať nastolený stav s našou právnou úpravou.
d) Dôsledná príprava – okrem sledovania filmu je nutné si naštudovať i samotnú tému a tú zapracovať do PPT prezentácie.
e) Aktuálne témy – zvolené témy reflektujú aktuálny stav v našej spoločnosti (migrácia, terorizmus, organizovaný zločin, práva maloletých, korupcia a pod.).
5. Cesta kombinovaná
Všetky predchádzajúce predmety poslúžili ako predobraz pre vytvorenie predmetu s názvom Právna klinika teórie práva. Predmet samotný je charakteristický svojim praktickým charakterom a kombinujú sa v ňom rozličné spôsoby výučby. Pokúsili sme sa študentom ponúknuť predmet, ktorý by im umožnil prakticky zúročiť vedomosti získané počas prednášok a seminárov z povinného predmetu Teória práva I. a II. Predmet sme zaradili do prvého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia v letnom semestri, kedy už študenti absolvovali Teóriu práva I. a súčasne prebieha výučba predmetu Teória práva II. Náplň seminárov je prispôsobená vedomostiam, ktoré boli už z tohto povinného predmetu preberané na seminárnych cvičeniach.
Seminárne skupiny sú tvorené malým počtom študentov (max. 16 študentov na jednu seminárnu skupinu), ktorí sú nútení aktívne pracovať počas celého semestra, za čo budú na záver odmenení priebežným hodnotením. Devízou predmetu je jeho rozmanitosť. Na každom seminárnom cvičení používame inú formu výučby: zakladanie politickej strany; volebná kampaň a samotné voľby; dilema; sledovanie filmu a spracovanie určenej problematiky; účasť na prednáške zahraničného hosťa a následná diskusia na seminárnom cvičení; analýza chybných rozhodnutí súdov a hľadanie dôvodu vzniku justičného omylu; nastolenie problému a hľadanie jeho riešenia v rámci kolektívu; určovanie právnych skutočností zakomponovaných do príbehu; vytvorenie vlastného príbehu s účasťou právnych subjektov, právnych skutočností a právnych vzťahov a ďalšie metódy. Aj z tohto dôvodu sme nazvali túto cestu kombinovaná.
Prínos predmetu pre študentov bude následne spočívať najmä:
a) Rozmanitosť seminárov – každý seminár je špecifický rozdielnou úlohou, ktorú majú študenti na seminárnou cvičení riešiť.
b) Využitie vedomostí z predmetu Teória práva – študenti si rozširujú vedomosti z povinného predmetu a zároveň sa snažia získané vedomosti i aplikovať pri riešení rozličných úloh.
c) Nadväznosť – jednotlivé úlohy na seba nadväzujú. Rovnako sú študenti zaradení do skupín, v ktorých pracujú počas semestra.
d) Praktická forma výučby – jednotlivé úlohy majú praktický charakter, kedy študenti pracujú s právnymi dokumentmi, tematickými filmami (trest smrti, eutanázia, ekologické problémy a pod.), zákonmi, modelovými prípadmi a pod.
e) Práca v skupine i jednotlivo – okrem práce v skupinách, musia študenti pracovať pri niektorých úlohách jednotlivo. Overí sa ich tak schopnosť samostatnej práce.
6. Záver
Teória práva sa ocitla v zajatí pozitívno-právnych predmetov, ktoré sa napriek postupnému návratu k prirodzeno-právnej tradícii, nemienia vzdať svojho prominentného postavenia. Nechceme týmto znevažovať pozitívno-právne predmety. Rešpektujeme ich dôležitosť vo vzdelávacom procese budúcich sudcov, advokátov, prokurátorov, notárov, exekútorov i ďalších povolaní. Úspešný praktik musí vychádzať z pevných základov, ktoré mu umožnia nazrieť i za hranice pozitívneho práva. „Teória je základ akejkoľvek praxe, pretože argumentácia v práve bez teoretického podchytenia a hlbšieho odôvodnenia je len intuitívnym hazardovaním s právom.“[5]
Význam právnej teórie i právnej filozofii je nepopierateľný a je nevyhnutnosťou pri osobnostnom i profesionálnom raste každého dobrého právnika. Teória práva (sčasti i právna filozofia) je „teda premýšľaním o hodnotách, ktoré by sa mali skrze právo v spoločnosti napĺňať, o tom, čo je nielen v súlade s právom, ale čo je i spravodlivé z hľadiska určitých mimoprávnych kritérií, o tom, ako a prečo sa právo v čase a priestore mení a ako a prečo sa v čase a priestore mení i samé uvažovanie o ňom.“[6]
O význame Teórie práva vo vzdelávacom procese niet pochýb. Možno je len potrebné zatraktívniť a sprístupniť samotné podanie zložitých teoretických a filozofických problémov, aby boli osožné pre študentov i vyštudovaných právnikov. Pokúsili sme sa ukázať možnosti ako je možné vyučovať témy z právnej teórie. Cesty argumentačná, umelecká, klinická a kombinovaná (a predmety, ktoré ich zastupujú) však majú i širšie využitie a je možné ich uplatniť pri akomkoľvek právnickom či neprávnickom vzdelávaní.
Text vznikl jako výstup konference Weyrovy dny právní teorie, která byla pořádána Právnickou fakultou Masarykovy univerzity, a byl publikován též v oficiálním sborníku příspěvků z této konference.
[1] MASOPUST, Zdeněk. Jaká teorie práva má v kurikulu právnických fakult budouc-nost? In: TURČAN, Martin (ed.). Budúcnosť výučby teórie práva. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2014, s. 5. ISBN 978-80-7160-367-2.
[2] KRISTKOVÁ, Veronika. Klinické právní vzdělávání. In: KRISTKOVÁ, Veronika. Dovednosti ve výuce práva: Formy a metodika výuky předmětů rozvíjejících právnické dovednosti. Brno: Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2012, s. 73. ISBN 978-80-210-5949-8.
[3] LEWIS, Richard. Clinical Legal Education Revisited [online]. [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://orca.cf.ac.uk/27655/1/CLINICED.pdf
[4] TURČAN, Martin. Argumentácia ako prostriedok výučby na právnickej fakulte. In: HAPLA, Martin (ed.). Den právní teorie. Brno: Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-210-7369-2.
[5] BURDA, E. Vzdelávanie právnikov klinickými formami – nadstavba či nevyhnutnosť? [on-line]. [cit. 14. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.projustice.sk/teoria-prava/ vzdelavanie-pravnikov-klinickymi-formami-nadstavba-ci-nevyhnutnost
[6] MASOPUST, Zdeněk. Jaká teorie práva má v kurikulu právnických fakult budoucnost? In: TURČAN, Martin (ed.). Budúcnosť výučby teórie práva. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2014, s. 5. ISBN 978-80-7160-367-2.
Použitá literatura
- BURDA, Eduard. Vzdelávanie právnikov klinickými formami – nadstavba či nevyhnutnosť? [online]. [cit. 14. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.projustice.sk/teoria-prava/ vzdelavanie-pravnikov-klinickymi-formami-nadstavba-ci-nevyhnutnost
- TURČAN, Martin. Argumentácia ako prostriedok výučby na právnickej fakulte. In: HAPLA, Martin (ed.). Den právní teorie. Brno: Masarykova univerzita, 2014. ISBN 978-80-210-7369-2.
- KRISTKOVÁ, Veronika. Klinické právní vzdělávání. In: KRISTKOVÁ, Veronika. Dovednosti ve výuce práva: Formy a metodika výuky předmětů rozvíje-jících právnické dovednosti. Brno: Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2012. ISBN 978-80-210-5949-8.
- MASOPUST, Zdeněk. Jaká teorie práva má v kurikulu právnických fakult budoucnost? In: TURČAN, Martin (ed.). Budúcnosť výučby teórie práva. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2014. ISBN 978-80-7160-367-2.
- LEWIS, Richard. Clinical Legal Education Revisited [online]. [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://orca.cf.ac.uk/27655/1/CLINICED.pdf
Diskuze k článku ()