Menu

Články

UBER – sprostredkovateľ či dopravca?

ČlánkyMezinárodní a evropské právoDoc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.21.01.2018
Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.21.01.2018

Elektronická platforma Uber poskytuje zákazníkom služby prostredníctvom telefónnej aplikácie. Ich zmyslom je skontaktovanie osoby, ktorá požaduje prepravu s neprofesionálnym vodičom zapojeným do systému, ktorý spravidla využíva vlastné vozidlo.

Uber bol založený v roku 2009 ako UberCab, so sídlom v San Franciscu v Kalifornii. Dostupné zdroje uvádzajú, že celosvetovo pôsobí Uber vo viac než 70-tich krajinách a takmer 500 mestách[1], na Slovensku jazdí iba v Bratislave. V niektorých teritóriách sú však jeho aktivity obmedzené či dokonca úplne zakázané (Aljaška, Oregon - okrem Portlandu, Vancouver, Bulharsko, Dánsko, Maďarsko, Taliansko, Nemecko, Londýn, severná časť Austrálie, Japonsko, Taiwan).

V Českej republike vyústil konflikt medzi Uber-om, tradičnými taxislužbami a miestnou samosprávou do súdneho sporu, v ktorom krajský súd svojimi predbežnými rozhodnutiami zakázal činnosť spoločnosti Uber v Brne, Vrchný súd v Olomouci však predbežné zákazy zrušil.

Kritici Uberu, pochádzajúci najmä z radov „klasických“ taxislužieb a niektorých štátnych úradov či samospráv, spochybňujú legitimitu jeho podnikania tvrdením, že:

- spoločnosť využíva vodičov neprofesionálov, čo môže byť pre cestujúceho nebezpečné

- veľká časť vodičov neplatí dane

- samotná spoločnosť pôsobí bez potrebných povolení (licencií), ktoré sú pre štandardné taxi služby nevyhnutné.

Samotná spoločnosť Uber však oponuje, že ich činnosť je sprostredkovateľská, keďže jej podstatou je „len“ sprostredkovanie spojenia medzi pasažierom a vodičom prostredníctvom mobilnej aplikácie, a preto nemajú byť posudzované ako „klasické“ taxislužby.

Pretrvávajúce spory čiastočne vyriešilo rozhodnutie Súdneho dvora z 20. decembra 2017. Návrh na začatie konania pred Súdnym dvorom podal Obchodný súd č. 3 Barcelona v roku 2015 a súvisel so súdnym sporom vedeným na príslušnom španielskom súde medzi žalobcom – taxislužbou Asociación Profesional Elite Taxi proti Uber Systems SpainSL. Elite Taxi sa v ňom domáhal, aby španielsky súd:

- určil že Uber Systems Spain porušuje platné právne predpisy, používa klamlivé praktiky a nekalosúťažné konanie

- rozhodol o ukončení nekalosúťažného konania spoločnosťou Uber, ako aj o zákaze tejto činnosti v budúcnosti.

Španielsky súd konštatoval, že hoci Uber Systems Spain vykonáva svoju činnosť v Španielsku, táto činnosť je spojená s medzinárodnou platformou, čo odôvodňuje, aby bola činnosť tejto spoločnosti posúdená na úrovni Európskej únie.

S cieľom zistiť, či praktiky spoločnosti Uber Systems Spain a s ňou prepojených spoločností možno považovať za nekalosúťažné a spôsobilé porušovať španielske pravidlá hospodárskej súťaže, obchodný súd v Barcelone považuje za nevyhnutné overiť, či Uber musí alebo nemusí mať predchádzajúce administratívne povolenie. Na tieto účely treba stanoviť, či sa služby poskytované touto spoločnosťou majú považovať za:

- dopravné služby

- špecifické služby informačnej spoločnosti alebo

- kombináciu oboch týchto druhov služieb.

Španielsky súd zdôraznil, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa netýka skutkových okolností, ale iba právnej kvalifikácie dotknutej služby. V dôsledku toho sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru štyri prejudiciálne otázky, týkajúce sa najmä výkladu a pôsobnosti viacerých súvisiacich smerníc[2], z ktorých rezonovali najmä prvé dve:

  1. Má sa činnosť ziskovej povahy, ktorú vykonáva Uber Systems Spain ako sprostredkovateľ medzi vlastníkom vozidla a osobou, ktorá sa potrebuje prepraviť v rámci mesta, pričom spravuje prostriedky výpočtovej techniky – rozhranie a softvérovú aplikáciu, ktoré umožňujú ich spojenie, považovať len za dopravnú činnosť, alebo sa má považovať za elektronickú sprostredkovateľskú službu alebo za špecifickú službu informačnej spoločnosti

  2. Možno v rámci určovania právnej povahy uvedenej činnosti čiastočne považovať túto činnosť za službu informačnej spoločnosti, a ak áno, má sa na túto elektronickú sprostredkovateľskú službu vzťahovať zásada slobodného poskytovania služieb zaručená právom Únie

 Pri hľadaní odpovedí na položené otázky Súdny dvor konštatoval, že:

- sprostredkovateľská služba, ktorá spočíva v skontaktovaní neprofesionálnych vodičov využívajúcich svoje vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, sa v zásade odlišuje od dopravnej služby, ktorá pozostáva z fyzického aktu presunu osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé prostredníctvom vozidla

- sprostredkovateľská služba, ktorá prostredníctvom aplikácie pre smartfóny umožňuje preniesť informácie týkajúce sa rezervácie dopravnej služby medzi pasažierom a neprofesionálnym vodičom využívajúcim svoje vlastné vozidlo, ktorý uskutoční prepravu, v podstate zodpovedá kritériám kvalifikácie „služby informačnej spoločnosti“

- treba však uviesť, že služba, akou je služba dotknutá vo veci samej (t. j. služba poskytovaná spoločnosťou Uber), nepredstavuje len sprostredkovateľskú službu spočívajúcu v skontaktovaní neprofesionálneho vodiča využívajúceho svoje vlastné vozidlo s osobou, ktorá sa potrebuje prepraviť v rámci mesta, prostredníctvom aplikácie pre smartfóny

- sprostredkovateľská služba spoločnosti Uber spočíva vo výbere neprofesionálnych vodičov využívajúcich svoje vlastné vozidlá, ktorým táto spoločnosť poskytuje aplikáciu, bez ktorej by jednak títo vodiči nemohli poskytovať prepravné služby, a jednak osoby, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, by nemali prístup k službám uvedených vodičov. Uber má navyše rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých títo vodiči poskytujú svoje služby. V tejto súvislosti je najmä zjavné, že Uber prostredníctvom rovnomennej aplikácie stanovuje prinajmenšom maximálnu cenu jazdy, že táto spoločnosť danú sumu vyberie od klienta predtým, ako časť z nej vyplatí neprofesionálnemu vodičovi daného vozidla, a že vykonáva určitú kontrolu kvality vozidiel a ich vodičov, ako aj správania týchto vodičov, ktorá dokonca môže viesť k ich vylúčeniu

- túto sprostredkovateľskú službu treba teda považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavným prvkom je dopravná služba a ktorá v dôsledku toho nezodpovedá kvalifikácii „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle príslušnej smernice (98/34), ale kvalifikácii „služby v oblasti dopravy“ v zmysle smernice 2006/123; pričom túto kvalifikáciu podporuje aj judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej pojem „služba v oblasti dopravy“ zahŕňa nielen prepravné služby ako také, ale aj každú službu, ktorá je neoddeliteľne spätá s fyzickým aktom presunu osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé prostredníctvom vozidla[3]

Z dôvodov uvedených vyššie činnosť spoločnosti Uber je nutné považovať za neoddeliteľne spätú s dopravnou službou, a preto sa na ňu vzťahuje kvalifikácia „služby v oblasti dopravy“.

Súdny dvor zároveň uviedol, že:

- uplatňovanie zásady slobodného poskytovania služieb sa má podľa Zmluvy o fungovaní Európskej Únie dosiahnuť zavedením spoločnej dopravnej politiky

- Európsky parlament a Rada Európskej únie, so zreteľom na služby individuálnej prepravy v meste, ako aj služby, ktoré sú s nimi neoddeliteľne späté, akými je aj sprostredkovateľská služba spoločnosti Uber, doteraz neprijali spoločné pravidlá alebo iné opatrenia

Z toho vyplýva, že pri súčasnom stave práva Únie prináleží členským štátom, aby so zreteľom na všeobecné pravidlá Zmluvy o fungovaní Európskej Únie upravili podmienky poskytovania sprostredkovateľských služieb, akou je služba spoločnosti Uber.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 56 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu a článok 1 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, na ktorý odkazuje článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“), sa majú vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľskú službu, akou je služba dotknutá vo veci samej, ktorej účelom je prostredníctvom aplikácie pre smartfóny skontaktovať za odplatu neprofesionálnych vodičov využívajúcich svoje vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, je nutné považovať za neoddeliteľne spätú s dopravnou službou, a preto sa na ňu vzťahuje kvalifikácia „služby v oblasti dopravy“ v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ. Táto služba preto musí byť vylúčená z pôsobnosti článku 56 ZFEÚ, smernice 2006/123 a smernice 2000/31.[4]


[1] http://www.ubertaxi.sk/co-je-uber/mesta/

[2] 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (V súlade s článkami 10 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti bola smernica 98/34 zrušená 7. októbra 2015; naďalej sa však uplatňuje ratione temporis na spor vo veci samej)

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“)

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

[3] pozri rozsudok z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb, C‑338/09, EU:C:2010:814, bod 29 a citovanú judikatúru

[4] Úplné znenie rozsudku pozri na: http://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?pro=&lgrec=sk&nat=or&oqp=&lg=&dates=&language=sk&jur=C%2CT%2CF&cit=none%252CC%252CCJ%252CR%252C2008E%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252C%252Ctrue%252Cfalse%252Cfalse&num=C-434%252F15&td=%3BALL&pcs=Oor&avg=&page=1&mat=or&jge=&for=&cid=302092

0%
Hodnocení článku
Pro hodnocení článku musíte býtpřihlášen/a
Přidat komentář
Pro přidání komentáře musíte být přihlášen/a
Tento web využívá cookies pro zajištění funkčnosti webu a získání statistik návštěvnosti webu

Partneři projektu

Všichni partneři