Úvod
Vzťah medzi právo a umením bol vždy blízky. Právo sa stalo súčasťou literárnych[1], divadelných, hudobných, filmových i ďalších umeleckých diel. Zaujímavou a nenásilnou formou sa tak stalo bežnou súčasťou kultúrneho života občanov, ktorí dokázali z jeho obsahu čerpať cenné informácie o práve, bez toho aby sa priamo venovali jeho podrobnému štúdiu. Získavali tak elementárne základy a dokázali identifikovať právne nevhodné správanie, oboznámili sa s dostupnými právnymi sankciami, dozvedeli sa o známych justičných kauzách, o pozadí prijatia významných štátnych dokumentov v priebehu času. Umenie i právo sa popri sebe vyvíjali a rástli do súčasnej podoby.
Kontinentálny právny systém je vybudovaný na písanom práve, kde normotvorba má primárnu pozíciu. Normatívny právny akt je nadradený a ostatné z formálnych prameňov práva sú zatlačené do úzadia. Z nášho pohľadu je zaujímavý samotný proces vzniku normatívnych právnych aktov a externé vplyvy, ktoré pôsobia na ich vznik. Asi najzaujímavejším z týchto externých elementov je filmové umenie, ktoré má predpoklady na vyvolanie celospoločenskej diskusie a dokáže ovplyvňovať názory občanov a politikov v štáte i mimo jeho hraníc.
Prečo práve film?
Filmy majú mienkotvornú silu, ktorú je v súčasnosti možné porovnať len s vplyvom internetu, rozhlasového a televízneho vysielania. Čo sa ostatných foriem umenia týka, tak filmy majú bezkonkurenčný náskok. Filmom dokážu ich tvorcovia sprostredkovať komplexné posolstvo, ktoré ľudia spracúvajú prostredníctvom sluchu a zraku. Prítomnosť príbehu, postáv, dialógov zas zvyšuje zainteresovanosť diváka a umožňuje mu zdieľať negatívne či pozitívne emócie, ktoré si následne spája s celým dielom, prípadne s jeho časťami. Film ako prostriedok vplývajúci na zmenu či prijatie zákonov sme zvolili najmä z týchto dôvodov:
1. Informačný charakter – filmy dokážu v relatívne krátkom časovom úseku zaznamenať množstvo informácií. O udalostiach sa dozvedáme prostredníctvom obrazu i zvuku, čo zosilňuje poznávací efekt.
2. Univerzálny charakter – filmy dokážu osloviť každého diváka bez rozdielu. Pri sledovaní nezáleží na rase, náboženskom vyznaní, národnosti, pohlaví, zamestnaní, majetku. Univerzálnosť má za následok aj zneužívanie filmov pre politické, mocenské, vojenské, či iné účely. Z histórie stačí spomenúť len nevýslovnú moc nacistickej a sovietskej propagandy.
3. Vplyv na masy – filmy sú určené k masovému šíreniu. V rovnakom čase môžu sledovať jediné filmové dielo milióny divákov[2]. Túto masovosť je možné ovplyvniť len cenzúrou, ktorá by mala v ideálnom prípade predchádzať šíreniu zakázaného, urážajúceho či inak nevhodného obsahu. V niektorých prípadoch môže mať cenzúra i pozitívny efekt (ochrana detí a mladistvých), ale väčšinou je to len politický spôsob[3] ako zabrániť šíreniu nepohodlných myšlienok, ktoré ohrozujú integritu mocenského systému v štáte.
4. Vyvoláva spol. diskusiu – po pozretí zaujímavého filmu nasleduje mohutná spoločenská diskusia– súkromná alebo verejná, ktorá sa venuje obsahu filmu, jeho posolstvom, či významom pre súčasné publikum.
5. Aktuálne témy – filmy a ich tvorcovia nastavujú zrkadlo spoločnosti. Poukazujú na témy, ktoré trápia občanov štátu (zlá legislatíva, problémy národnostných menšín v štáte, a pod.) alebo presahujú hranice štátu (migračná kríza, ochrana životného prostredia a pod.). Najsilnejšie posolstvo divákom sprostredkujú dokumentárne filmy a filmy založené na skutočných udalostiach. Aktuálnosť témy je taktiež dôležitá pre popularizáciu samotného diela, kedy je návštevnosť previazaná s tržbami i následným úspechom filmu.
6. Súčasné dianie v SR – V Slovenskej republike bol vplyv umenia na zmenu zákonov donedávna len zanedbateľný. Maximálne dokázal vplývať na názory jednotlivca, no celospoločenskému efektu sa ani len nepriblížil. Situácia sa zmenila 2. 3. 2017, kedy mal v slovenských kinách premiéru film režisérky Mariany Čengelovej-Solčanskej Únos.
Toto filmové diela prispelo k spoločenskej aktivizácii a následným veľkým ústavným zmenám.
V ďalších kapitolách sa budeme venovať konkrétnym filmovým dielam, ktoré zohrali významnú úlohu pri zmene zákona. Budeme sa venovať dokumentárnym, hraným filmom a slovenskému filmu Únos.3 Dokumentárny film a vplyv na tvorbu zákona Vytvorenie verného obrazu skutočnosti je úlohou dokumentárnych filmov[4].
„Od počiatku vzniku kinematografie funguje dokumentárny film ako dôležitý svedok spoločenskej skutočnosti, ako jej kritický a angažovaný komentátor, ako pozorovateľ sveta. S príchodom digitálnych médií sa možnosti fotografickej alebo filmovej tvorby výrazne rozširujú aj na tie skupiny publika, ktoré predtým nemali k záznamovým technológiám prístup. Videotvorba má, podobne ako fotografia, podstate väčší potenciál, nemusí byť len záznamovým médiom pre rodinné udalosti. Dobrý dokumentárny film dokáže vtiahnuť do deja aj pôvodne nezainteresovaného diváka.“[5] Výhodou dokumentárneho filmu je oproti hranému filmu absencia deja, hercov i klasického príbehu (zobrazuje čistú realitu bez prikrášľovania). Nevýhodou je niekedy neosobný postoj diváka, ktorý sa nemusí stotožniť s obsahom.
Medzi najvýznamnejšie dokumentárne filmy, ktoré mali významný vplyv na zmenu zákonov môžeme zaradiť:
1. Harlan County, U.S.A. (1976) - pôsobivý dokumentárny film mapujúci štrajk[6] baníkov v malom mestečku v USA. Autori filmu sa zúčastnili celého priebehu štrajku a boli svedkami hrozných životných pomerov štrajkujúcich baníkov, nočnej prestrelky so štrajkokazmi i pohrebu jedného zo zastrelených baníkov. Film prispel k zlepšeniu pomerov vďaka štátnej reforme priemyslu a podpore zo strany odborov.
2. A Handful of Ash (2007) - dokument, ktorý vznikal neuveriteľne dlhý čas. Autori filmu strávili viac ako desaťročie rozhovormi so ženami a mužmi o deštruktívnom terore mrzačenia ženských pohlavných orgánov (ženská obriezka) v Kurdistane. Toto odhodlanie prinieslo svoje ovocie. Film bol premietaní poslancom priamo v kurdskom parlamente, ktorí reagovali tým, že v Kurdistane obriezka ženských pohlavných orgánov bolo vyhlásená za nezákonnú, čo dokazuje, že filmy môžu mať zásadný vplyv na zmenu zákona.[7]
3. Čerstvé ale v kontajneri (2010) - dokumentárny film, ktorý prekročil hranice štátu a zaoberá sa celosvetovým problémom plytvania s potravinami. Film sa stal veľmi populárnym vo viacerých európskych štátoch a k jeho obsahu sa dostalo viacero politikov, ktorí začali konať. Na úrovní európskej únie sa prijali viaceré zákonné opatrenia, ktoré majú za cieľ výrazne znížiť plytvanie potravinami v horizonte 6 rokov. Prispieť k tomu musia i členské štáty vlastnou legislatívou. Príkladom pre európske štáty môže byť legislatívna činnosť britskej vlády, ktorej činnosť dokázala za posledné roky znížiť plytvanie potravinami o viac ako 13 %.
4. Zachovať si tvár (2011) - stovky žien sa každý rok stanú v Pakistane obeťami brutálneho útoku s pomocou kyseliny. Agresorom je najčastejšie ich vlastný manžel či členovia jeho rodiny. Páchatelia týchto ohavných skutkov často žijú bez trestu, pocitu viny či odsúdenia spoločnosťou. Film režisérky Sharmeen Obaid Chinoy a režiséra Daniela Jungeho sleduje osudy niekoľkých žien, ktoré sa stali obeťami takéhoto útoku, a ich boj za spravodlivosť. Film bol ocenený Oscarom v kategórii krátkych dokumentov a je prepojený s Projektem SAAVE (Stand Against Acid Violence). Okrem obetí útoku kyselinou sa vo filme objavuje i plastický chirurg, právnička a členky parlamentu, ktoré sa snažia týmto ženám pomôcť. Po veľkých ohlasoch na film sa podarilo pretlačiť do legislatívy zákon zaručujúci vysoké tresty pre týchto bezcitných útočníkov.
Dokumentárne filmy po väčšinou verným spôsobom zaznamenávajú realitu. Nájdu sa však i výnimky, kedy kvázi-dokumenty menia skutočnosť a snažia sa vyvolať nenávisť. Príkladom môžu byť filmy nemeckej nacistickej propagandy. Kvalitne spracovaný dokumentárny film premietaní pred správnym publikom (poslanci, členovia vlády, prezident a pod.) dokáže divákov v krátkom čase informovať o významných problémoch a naštartovať riešenie vyobrazených problémov. Uviedli sme viacero takýchto príkladov, kedy sa film stal podnetom pre riešenie zásadných spoločenských problémov. Uvádzame však len ich malý výpočet.
Hrané filmy a zmena zákona
Hraný film „zobrazuje fiktívne inscenované dramatické akcie a situácie. Zámerne ich stvárňuje s využitím špecifických vyjadrovacích prostriedkov filmu, vrátane účinkovania živých hercov. Autorský zámer a konkrétnu predrealizačnú predstavu o budúcom filme vyjadruje literárnymi prostriedkami filmový scenár. Vo fáze nakrúcania filmu sa autorský zámer presadzuje spôsobmi inscenovania predkamerovej skutočnosti a spôsobmi jej snímania (práca s kamerou). Filmový strih (montáž) umožňuje usporiadať nasnímaný materiál podľa dejových (kauzálnych) i významových súvislostí a v súlade s autorským zámerom. Dielo dotvára jeho zvuková zložka (dialógy, hudba, ruchy).“[8] Hrané filmy majú širšiu divácku základňu. Ich výhodou je zaujatie diváka príbehom a postavami, ktorý sa následne dokáže s udalosťami vyobrazenými vo filme jednoduchšie stotožniť. Nevýhodou je možnosť odklonenia sa alebo úplného skreslenia reality i v príbehoch založených na reálnych udalostiach.
Film ako mienkotvorný element môže zohrať významnú úlohu pri reforme alebo primaní zákonov. Dôkazov toho sú nasledujúce hrané filmové diela, ktoré mali zásadný vplyv na normotvorbu. Vybrali sme len tie najznámejšie:
1. Ulica hanby (1956) - japonský film, ktorý sa v dobe vzniku zaoberal závažným problémom prostitúcie v hlavnom meste Tokio. Vo filme je zachytení zložití život prostituujúcich žien. Len pár mesiacov po premiére filmu a následnom búrlivom spoločenskom tlaku vydala japonská vláda zákon zakazujúci prostitúciu. Tento zákon však veľmi efektívny v praxi nebol, no nemožno spochybniť vplyv filmu na jeho vydanie[9].
2. Alfie (1966) - Dôkazom, že vplyv filmu na zmenu zákonov nie je len udalosťou posledných rokov je film anglický hraný film Alfie z roku 1966. Pôžitkársky život hlavného hrdinu má za následok traumatický nezákonný potrat. V čase vydania boli potraty vo Veľkej Británii ilegálne. Okrem veľkého škandálu, ktorý film rozpútal svojim obsahom, sa rozpútala i veľká spoločenská diskusia. V roku 1967 bol prijatý tzv. Zákon o potratoch (Abortion Act 1967).
3. Rozsudok smrti (1991) - vo filme bol spracovaný jeden z najznámejších justičných omylov Veľkej Británie. Hlavnou postavou je Derek Bentley, ktorý bol neprávom popravený vo veku 19 rokov ešte v roku 1953. Neskôr bol tento prípad označený za justičný omyl. Plnej rehabilitácie sa Derek dočkal až po vydaní filmu v roku 1991. Film rozpútal búrlivú spoločenskú debatu, ktorej výsledkom bolo znovuotvorenie prípadu a plná rehabilitácia dva roky po premiére filmu.
4. Rosetta (1999) - hlavnou postavou filmu je 17-ročná Belgičanka Rosetta hľadajúca si prácu. Sú tu vyobrazené zlé pracovné podmienky mladistvých. Film si získal pozornosť belgických zákonodarcov, ktorí pristúpili k najvýznamnejšej reforme v pracovnom práve: „je nezákonné platiť dospievajúcim pracovníkom nižšiu, ako zákonom stanovenú minimálnu mzdu.“ Po novelizácii dostal tento zákon prívlastok:,Rosetta Law“ podľa názvu filmu i mena hlavnej hrdinky.
Spomínané filmy sú len malou vzorkou, ktorú uvádzame ako príklad účinku filmu na zmenu zákona. Môžeme spomenúť i ďalšie filmy ako Zrodenie národa (1915), Bitka o Alžír (1966), Krátky film o zabíjaní (1987), ktoré priamo či nepriamo vplývali na zmenu, alebo vydanie zákonov. Hrané filmy sú špecifické svojou formou a príbehom, ktorý obsahujú. Dokážu zaujať širšie publikum a vplývajú na emócie divákov.
Slovensko, Únos a zmena Ústavy SR
Pokúsili sme sa poukázať na viacero príkladov, kedy malo filmové dielo zásadný vplyv na zmenu zákonov. Takáto situácia však nie je možná bez dobre fungujúcej, informovanej a iniciatívnej občianskej spoločnosti. V Slovenskej republike sa aktivity členov občianskej spoločnosti nevyskytujú veľmi často (veľmi silnou bola iniciatíva v súvislosti s tzv. referendom za rodinu[10]), prípadne sa o tieto aktivity dejú v úzadí. Situácia okolo zrušenia tzv. Mečiarových amnestií bola špecifická. Mohutná občianska iniciatíva naštartovaná filmom s názvom Únos (2017) dosiahla nevydaného úspechu.
Nebudeme sa bližšie venovať obsahovej náplni filmu Únos a či sú udalosti v ňom vyobrazené verné realite, alebo si režisérka zvolila cestu skreslenia reality, aby dosiahla želaní efekt ovplyvnenia divákov. Viac nás bude zaujímať prečo vyvolal film tak nadšené reakcie publika a akú úlohu zohral pri samotnom zrušení predmetných amnestií. Dôležitý je i počet divákov v kinách, ktorých bolo viac ako 300 000, čo je na slovenské pomery vysoké číslo.
Film mal zásadný účinok najmä na mladé publikum, ktoré udalosti odohrávajúce sa vo filme nezažilo, alebo ich v danom čase nevnímalo. Film sa prezentoval hlavným logom: „Pravda je len jedna“. Mladšie publikum sa začalo o udalosti staršie ako dvadsať rokov bližšie zaoberať a overovať si informácie videné vo filme. Pamätníci danej doby si osviežili staré udalosti a taktiež sa v nich vzbudil záujem dozvedieť sa pravdu. Nasledovali televízne debaty s bývalými aktérmi udalostí, rozhlasové relácie, články v novinách, búrlivé diskusie na sociálnych sieťach.
Zrušenie amnestií je citlivým problémom, ktorý presahuje hranice práva. Búrlivá spoločenská, politická diskusia bola doplnená diskusiou právnou. Právni vedci sa zaoberali a stále zaoberajú ústavnosťou zrušenia amnestií, časovým hľadiskom ich zrušenia[11] i spôsobmi ako je možné zrušenie realizovať[12]. Túto diskusiu nakoniec uzavrela Národná rada SR 5. apríla 2017, kedy uznesením č. 570[13] zrušila Mečiarove amnestie. Za uznesenie hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Následne o ústavnosti tohto kroku rozhodoval Ústavný súd SR, ktorý nálezom sp. zn. PL. ÚS 7/2017 týkajúcej sa tzv. „Mečiarových amnestií“ rozhodol, že predmetné uznesenie je v súlade s Ústavou SR. A celý tento proces odštartoval jeden 100 minútový film.
Záver
Filmový priemysel má pre súčasnú spoločnosť význam najmä kultúrny, ekonomický a spoločenský. Film dokáže ovplyvňovať názory divákov, no v niektorých prípadoch jeho význam ešte narastá. V článku sme sa pokúsili poukázať na prípady, kedy mali filmy kľúčový vplyv na reformu zákona, či dokonca prispeli k zmene ústavy. Takýto účinok filmu môže byť buď:
1. Priamy - film je premietaný priamo v zákonodarnom orgáne. Film môže byť vytvorený buď na objednávku (najčastejšie vládou), alebo si poslanci (všetci alebo ich časť) vyžiadajú jeho projekciu.
2. Nepriamy - film má za následok vyvolanie tlaku zo strany spoločnosti, rozpúta vášnivú mediálnu diskusiu, ktorá môže eskalovať až do protestných zhromaždení. Tento tlak núti poslancov konať a tí pristúpia k zmene zákona (ústavy). Takáto situácia nastala nedávno i v Slovenskej republike.
Filmy sú vynikajúcou edukačnou pomôckou, populárnym zdrojom zábavy, cenným informačným prameňom i dôležitou súčasťou ekonomického sektora. Pre právo sú významné z pohľadu autorského práva i ako zdroj informácií o právnych inštitútoch, právnych systémoch, právnických povolaniach atď. V článku sme sa pokúsili stručne popísať aj ich ďalší význam ako prostriedku, ktorý vplýva priamo či nepriamo na zákonotvorbu.
Text vznikl jako výstup konference Weyrovy dny právní teorie, která byla pořádána Právnickou fakultou Masarykovy univerzity, a byl publikován též v oficiálním sborníku příspěvků z této konference.
Literatura:
Centrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave: Hraný film. Dostupné na http://medialnavychova.sk/dokumentarny-film/, 10. 7. 2017.
KRAJČOVIČ, Michal. Teoreticko-právna úvaha k možnosti zrušenia amnestie v Slovenskej republike. In: Justičná revue, roč. 69, č. 5 (2017), s. 691–711.
MÉSZÁROS, Tomáš. Čítali ste Kafkov proces? O význame hnutia „právo a literatúra“ ako učebnej metódy v právnom vzdelávaní. In: MMK 2013 [elektronický zdroj]. Hradec Králové: Magnanimitas, 2013, s. 1919–1926.ISBN 978-80-87952-00-9.
Movies that transformed real-life politics. Dostupné na http://www.grunge.com/8509/movies-transformed-real-life-politics/, 10. 7. 2017.
PLENCNER, Alexander. Aktivistický dokument ako nástroj na podporu sociálnej zmeny. Bratislava: OZ Človek v ohrození, 2013, 77 s. ISBN 978-80-970900-7-4.
PORUBAN, Andrej. Bossnapping… všetko v poriadku (?). In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2014 [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2014, s. 224–231.ISBN 978-80-7160-371-9.
ŠURKALA, Ján, KASINEC, Rudolf. The critique of fascism as a ground for prohibition against films in Czechoslovakia after 1969. In: Political sciences, law, finance, economics and tourism, vol. 1. Sofia: STEF92 Technology,2016, s. 613–620. ISBN 978-619-7105-51-3.
ŠURKALA, Ján. Pár myšlienok o úlohe katolíkov v slovenskom verejnom priestore na pozadí referenda o rodine. In: O práve, cirkvi a spoločnosti: (vybrané aspekty). Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 11–25. ISBN 978-80-8168-466-1.
VRŠANSKÝ, Peter. Vylúčenie retroaktivity vo vzťahu k amnestii? In: Právny obzor, roč. 100, č. 1 (2017), s. 4–15.
[1] O vzťahu práva a literatúry bližšie pozri: MÉSZÁROS, Tomáš. Čítali ste Kafkov proces? O význame hnutia „právo a literatúra“ ako učebnej metódy v právnom vzdelávaní. In: MMK 2013 [elektronický zdroj]. Hradec Králové: Magnanimitas, 2013, s. 1919–1926, ISBN 978-80-87952-00-9.
[2] Príkladom môžu byť celosvetové premiéry populárnych filmov, ktoré sa divákom sprostredkujú v jeden deň vo väčšine štátov Sveta. Populárne sú aj tzv. polnočné predpremiéry, kedy rovnaké filmové dielo sledujú diváci v rovnaký deň v rovnakom čase (rozdielne sú len časové pásma).
[3] O cenzúre v Československu bližšie pozri: ŠURKALA, Ján, KASINEC, Rudolf. The critique of fascism as a ground for prohibition against films in Czechoslovakia after 1969. In: Political sciences, law, finance, economics and tourism, vol. 1. Sofia: STEF92 Technology, 2016, s. 613–620. ISBN 978-619-7105-51-3.
[4] Dokumentárny film je filmový druh, ktorý sa zakladá na vyjadrení skutočnosti prostred-
níctvom konkrétnych faktov alebo na ich presnej rekonštrukcii. Určuje ho dokumen-
tárna vernosť zobrazenia autentickej, nearanžovanej predkamerovej skutočnosti. V do-
kumentárnom filme sa rozlišujú žánre spravodajského, publicistického, propagandis-
tického, reklamného, cestopisného, populárnovedeckého, náučného filmu. (Dostupné
na http://medialnavychova.sk/dokumentarny-film/, 10.7.2017).
[5] PLENCNER, A. Aktivistický dokument ako nástroj na podporu sociálnej zmeny, s. 5.
[6] Zaujímavej forme štrajku sa venuje hraný francúzsky film Tout va bien (1972), ktorý
rieši problematiku únosu zamestnávateľa - tzv. Bossnappingu. Bližšie o danej problema-
tike pozri: PORUBAN, Andrej. Bossnapping… všetko v poriadku (?). In: Míľniky práva
v stredoeurópskom priestore 2014 [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2014, s. 224–231. ISBN 978-80-7160-371-9.
[7] Movies that transformed real-life politics. Dostupné na http://www.grunge.com/8509/
movies-transformed-real-life-politics/, 10.7.2017.
[8] Centrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity
sv. Cyrila a Metoda v Trnave: Hraný film. Dostupné na http://medialnavychova.sk/
dokumentarny-film/, 10. 7. 2017.
[9] Movies that transformed real-life politics. Dostupné na http://www.grunge.com/8509/
movies-transformed-real-life-politics/, 10.7.2017.
[10] O referende za rodinu bližšie pozri: ŠURKALA, Ján. Pár myšlienok o úlohe katolí-
kov v slovenskom verejnom priestore na pozadí referenda o rodine. In: O práve, cirk-
vi a spoločnosti: (vybrané aspekty). Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 11–25. ISBN
978-80-8168-466-1.
[11] VRŠANSKÝ, Peter. Vylúčenie retroaktivity vo vzťahu k amnestii? In: Právny obzor,
roč. 100, č. 1 (2017), s. 4–15.
[12] KRAJČOVIČ, Michal. Teoreticko-právna úvaha k možnosti zrušenia amnestie
v Slovenskej republike. In: Justičná revue, roč. 69, č. 5 (2017), s. 691–711.
[13] Uznesenie č. 570. Dostupné na https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/
Doc/v_uznesenie_570_20170405.rtf, 11.7.2017.
Diskuze k článku ()